A je dobojované, no vojna sa len začína. Niečo ako staré známe „král je mrtev, ať žije král“. Ťažko inak okomentovať to, čo sa spustilo po, no zväčša ešte pred oficiálnym výsledkom volieb. Média, a to nie len v onej „najdemokratickejšej krajiny sveta“, a všetci ktorý si porážku svojej favoritky vzali osobne sa zachovali.. nuž, ako hnoj. Nedá sa to inak povedať zrejme. I keď to samozrejme neplatí na všetkých, ale je toho toľko, že generalizovať proste môžeme (a keď máte pocit že nie, kľudne ma rozneste v komentároch). Osobne ma výsledok (príjemne) prekvapil, i keď som skeptický, a asi aj príliš starý už na to aby som sa radoval z víťazstva „menšieho zla“. Ale o tom to nemá byť, výsledok je jasný, ľudia si zvolili. A bohužiaľ, aj „elity“.
No nie len v krajinke za oceánom. Na nešťastie, aj u nás. Stačí si spomenúť na rôznych „analytikov“ a zamestnancov rôznych, nazvime to záujmových organizácií. Žiarivým príkladom je takzvaný analytik Fischer, s ktorým som sa mohol stretnúť osobne na niekoľkých podujatiach (viacero jeho „analýz“ je možné nájsť jednoduchým využitím prvého vyhľadávača). A dosť že jeho využívané argumenty sú niekde na úrovni základnej školy („veď Trump nevie ani čítať“ … akože… rly?), a spolu s hromádkou ďalších „mierne“ neodhadol výsledok, ale poniektoré média (ktoré nebudeme menovať, ono to fakt nie je problém sledovať ani sa dopátrať v prípade záujmu veľmi rýchlo) mali tú… nechcem napísať drzosť, možno odvahu (?) zavolať si takýchto na zhodnotenie výsledkov. Stopercentne objektívne určite. Ostáva už len dúfať, že si o pár mesiacov vláda objedná nejaký milý prieskum o tom, prečo ľudia neveria médiam. A najlepšie za poriadne mastnú sumu. Veď ťažká problematika, že áno.
Ďalším, jednoducho humusom, je v spoločnosti ktorá sa snaží vtláčať „toleranciu“ a „dúhu“ na každom kroku, prezentovať výsledok platných a legitímnych volieb ako víťazstvo „bieleho muža“ či „sedlákov a robošov“ (voľná parafráza jedného zo SLOVENSKÝCH „mienkotvorných“ médií). Akože ľudia, fakt? Roky tu do nás tlačíte žvásty ktorým snáď neveríte ani vy sami, a potom sa dočítame niečo ako že „rozhodli bieli heterosexuáli“? Toto vôbec nie je rozdeľovanie spoločnosti, všakže ….
Čerešničkou na torte sú gratulácie Putinovi. Bez srandy. Jediné čo ma na tom mrzí je to, že tak činilo množstvo ľudí, s ktorými síce nesúhlasím pomaly v ničom, ale vždy sme boli schopní viesť normálnu diskusiu ktorá sa na niečom zakladala. A nie, neboli to krčmové reči pri pive. Ale to už je na inú diagnózu pravdepodobne.
To, čo však stojí za zmienku a málo sa o tom hovorí, je to čo mix týchto a mnohých ďalších „malých krívd“ môže priniesť. Spomínaní „bieli muži“, áno, často motivovaní výsledkom, pobodali či napadli černochov alebo moslimov asi v každom väčšom meste USA. A tam kde nie, sú nepokoje z opačnej strany. Ostáva len dúfať že sa nevypustil pomyselný džin z fľaše, kedy „roboši a sedláci“, ktorí dlhú dobu sledovali pozitívnu diskrimináciu a pociťovali krivdu, si nepovedali že toto je to povestné zamávanie krídlami motýľa, čo vyvolá tornádo. Ak áno, je takmer isté že sa to prenesie aj ku nám. A v spoločnosti, v ktorej každý deň počuť o útoku prisťahovalca na domorodú populáciu, nie je potrebná veľká dávka fantázie na to, aby sme si domysleli čo to vyvolá.